Rok sa s rokom zišiel a my, zasa o rok starší, skúsenejší, sme sa opäť raz vydali do Výhrevne Vrútky. Po vynikajúcej minuloročnej skúsenosti sme nadviazali so Spolkom výhrevne Vrútky užšiu a plnohodnotnú spoluprácu. Táto pozostáva z dobrovoľných brigád členov klubu. No a keďže sa nezadržateľne s koncom semestra blížil aj Medzinárodný deň detí, a s ním akcia pod názvom Železnica pre deti, bola i práca počas brigád čoraz viac orientovaná týmto smerom. Už od začiatku roka 2009 sa začalo pracovať na oprave vozňa radu Ba, ktorý sa prezentoval na akcii po oprave a v novom nátere. Isto nehovorím len za seba, že sa každý z nás na túto akciu už veľmi tešil, a nielen kvôli práci ale i dobrej nálade a skvelým zážitkom…
Priamo do prípravných prác sa zapojili naši členovia už zopár dní vopred. Prvá skupinka dorazila do Vrútok už v stredu, a to v zložení Mišec Melicher, Tomáš Pavo Hornáček a Miško (BD)Sheer. Pracovalo sa najmä na dokončení vozňa Ba, ktorý sa na akcii prezentoval v novom kabáte. Večer chalani zakončili v neďalekej „pekárni“ a Mišec si samozrejme nemohol nechať ujsť večernú Pn-ku smer Horná Štubňa na čele s rušňom 751.046. Ja som vyrazil do Vrútok vo štvrtok ráno, kedy „vrútocká skupinka“ vďaka pravidelnému rannému posunu v areáli ŽOS Vrútky (ktorý máme rovno vedľa postelí) už dávno nepočítala ovečky, najmä BDsheer, ktorému sa trúbenie Žoskárskej zálohy veľmi páčilo.
Po mojom príchode do Výhrevne som sa neodkladne zapojil aj ja do pracovného procesu. Vyfasoval som dva kusy handier leštidlo na staršie laky a poď ho leštiť Šľachtičnú spolu s Miškom BDsheerom. Keďže v peci už horel oheň a plášť kotla mal čoraz vyššiu teplotu, bolo potrebné postupovať rýchlo. Poobede dorazila ďalšia posila v podobe nášho veľaváženého pána Predsedu, ktorý sa takisto zapojil do pracovného procesu a dal sa do leštenia uší. Mišec s Tomom, ktorí dokončovali náter na Ba-ike, sa neskôr pustili do leštenia kabíny. Zostával naleštiť už len tender a tak s menšími posilňovacími prestávkami v Tepluške sme napokon dokončili skoro celý stroj, avšak kvôli výdatnému dažďu nemalo ďalšie leštenie zmysel, tak sme viac menej oddychovali a podrobnejšie sa zoznamovali s niektorými parnými strojmi.
Piatkové ráno bolo upršané. Keďže sa však sobota nezadržateľne blížila, nemali sme inú možnosť ako nasadiť si pršiplášte ZSCS a pripojiť sa k pracovnému procesu. V piatok sa konali aj návozy poľských, českých i slovenských strojov, ktoré sa zúčastnili na akcií. Pre poľský návoz sa skoro ráno vybrala vrútocká Bobina E499.047. Touto cestou treba pochváliť dispečerov a výpravcov, ktorý ju nechali postávať v Krásne nad Kysucou „len“ niečo cez 3 hodiny. Po návrate sa Bobina vybrala robiť požiarny vlak Pražskému parnému expresu, do Lúk pod Makytou. Česi, vedení dvojicou krásavíc 498.022 a 475.179 dorazili s elegantným nápisom „Depo Libeň zdraví Výhrevňu Vrútky“. My sme sa v priebehu dňa venovali rôznym úpravám areálu, Mišovia spolu s ďalšou posilou v podobe „blonďáka“ Macha finišovali interiérové úpravy Ba-iky, dolešťovala sa „Šľachtičná“, blblo sa s mulicou :)… Po vyčerpávajúcom dni sme sa vybrali do Žiliny na internát vykonať potrebnú očistu a doplniť zásoby pred našim víkendovým výkonom.
Sobotňajší program bol jednoznačný. Ráno dostatočne skoro vstať, aby sme stihli súpravu na hranici depa. V čele súpravy už stála česká 180 001 a na jej konci si dymili popradský Papagáj 477.013 a Poliaci s Tr5.65, ktorí boli radi, že mašina sa veľmi nezapotí, a majú tak voľnejší program. Síce z meškaním ale predsa sme vyrazili do Žiliny. Ako vlakový sprievodcovia sme si obsadili miesta v kupé vozňa Aa, veď keď sa nemôžeme bežne voziť v prvej triede, tak sme využili šancu urobiť tak aspoň po tieto dva dni. Po príchode do Žiliny nasledovalo povinné spoločné fotenie, a keďže pršalo a času nebolo veľa, zaujali sme miesta pri svojich vozňoch a čakali na odchod. Počet cestujúcich napriek dažďu bol veľmi slušný, takže sme mali o prácu postarané. Cesta ubehla rýchlo, čo nám poniektorým veľmi vyhovovalo, pretože na nás čakali posilňujúce raňajky. Žiaľ počas nášho doplňovania energie bola súprava nášho vlaku operatívne prestavená do osobnej stanice, a tak neostávalo nič iné ako sa presunúť do osobnej stanice na vlakových rušňoch 498.022 a 486.007.
Cesta do Harmanca nám ubiehala pomerne rýchlo a aj „oskar“ konečne vykúkal spoza mrakov. Predaj cestovných dokladov prebiehal hladko a tak sme sa už čoskoro kochali krásami trate 170. Po tom čo sme dorazili do cieľa cesty sme, vďaka Tomovej spolužiačke Veronike, ktorej ďakujeme za možnosť využiť priestor za staničnou budovou, opiekli zopár kíl kuracieho mäska. Samozrejme, že sme nemohli vynechať povinné spoločné fotenie. Pobyt v stanici sme si poniektorí krátili malým výletom, iní zasa fotením, všetkého čo sa tu hýbalo. Počas prechodu zvolenského vlaku vypraveného k MDD sme zborovo pozdravili nášho spolučlena Ďurka „Papau si ma mrskú tvár“, ktorý si užíval jazdu na zadnej plošine vozňa. Poniektorí sa rozhodli skrátiť čas, a zbehli sa občerstviť do bufetu pod stanicou. Pobyt strávený v Harmanci nám rýchlo utiekol a tak sme sa vybrali na spiatočnú cestu. Po prechode cez Čremošniansky tunel, v ktorom si jeden blázon otvoril okno (bol však včas spacifikovaný nahnevanými rodičmi), sme skontrolovali cestovné lístky. Po návrate do Vrútok sme absolvovali výdatný obed s večerou. Mišec spolu s Ondriqom museli s večerou v ruke utekať naproti Zvolenskej rýchlobežke, ktorá už počas nášho pobytu v Harmanci čakala v Uľanke. K vyhotoveniu hodnotných záberov im však chýbalo asi 30 sekúnd. Po absolvovaní očistných procedúr trval Mišec na tom, aby sme išli odfotiť „Somárov“ aspoň na obratovej rýchlobežke, ktorá bola nachystaná na osobnej stanici. Čakať sme dlho nemuseli a tak okrem večerného motora do Bystrice sme cvakli aj dvojicu 736 004+007 na postrku so 751 192.
Nedeľné ráno bolo o čosi lepšie, nemuseli sme tak skoro vstávať, a dopriali sme si výdatné raňajky, ešte pred nástupom do výkonu. Poradilo sa doraziť aj nášmu dobrému kamarátovi d`Antovi a tak sme kompletní vyrazili načas do Kremnice. Cesta prebiehala bez problémov, chybička krásy bola len v tom, že parné kúrenie nefungovalo v celej súprave. Aj tento nedostatok sa ale časom odstránil. Križovanie v Hornej Štubni, pre problémy „Ušatej“ nevyšlo a tak sme bez záberov na známom úseku pred Hornou Štubňou pokračovali podľa Mišeca najkrašou traťou ŽSR do Kremnice. Cestou sme zaspomínali aj na naše dovolenkové „posedenia“ pri Kremnisku. Po príchode do Kremnice sme sa rozpustili. Mišec, d`Ant, Macho a Ondriq sa vybrali zaútočiť na požiarny vlak a Os 7554 a 7551. Niektorí (samozrejme aj celé nežné osadenstvo) sa vybrali na návštevu Kremnice. Ja som stihol aj návštevu dopravnej kancelárie, kde sa nachádza jedinečné elektrodynamické SZZ (ďalšie je ešte v Bartošovej Lehôtke). Predsedu spolu s Haldom sme našli vymieňať si skúsenosti s českými bratmi v miestnom pohostinstve a tak sme sa k nim pripojili. No Haldo asi pochytil príliš veľa skúseností nepochytil, keďže potom celú cestu z Kremnice do Vrútok márne hľadal v našom kupé zapadnuté kľúče. Ani sme sa nenazdali a bol čas odchodu. Chtiac – nechtiac sme sa museli pobrať k vlaku. Vo Vrútkach nás opäť čakal obed s večerou spojený s príjemnou obsluhou. Po ďalšej porade s českými bratmi nastal čas, aby sme sa plní nezabudnuteľných zážitkov porozchádzali domov.
Veľmi radi by sme sa na záver poďakovali všetkým členom Spolku výhrevne Vrútky, že nám umožnili opäť sa aktívne zúčastniť takej jedinečnej akcie akou MDD vo Vrútkach jednoznačne je. Vďaka patrí samozrejme aj Tomovej spolužiačke Veronike, ktorá nám umožnila vstup do záhradky na stanici Harmanec Jaskyňa, ochotným výpravkyniam v Harmanci i Kremnici a samozrejme všetkým, čo sa akokoľvek na príprave a priebehu akcie akokoľvek podieľali. Dovidenia, a tešíme sa o rok – Vrútky 2010. Kto si nezažil neuverí, a kto zažil nikdy nezabudne…
Bc.Martin Horňák & Michal Melicher; foto: autori, Dušan Antalík, Michal Scheer a Peter Šoltýs