Začiatkom chladného týždňa náhle prišla potešujúca správa, ozval sa nám podnik ŽOS Vrútky a.s., ktorý súhlasil s našou plánovanou návštevou ich prevádzky. A tak ostávali už iba tri jednoduché veci, oboznámiť s touto novinkou členov klubu, potvrdiť stretnutie vo Výhrevni, a vydať sa v piatok na cestu. Predpoveď počasia sa na tento deň mimoriadne vydarila, a tak už od rána bola obloha pokrytá oblakmi, z ktorých občas i čo to spŕchlo, a keby to nestačilo bola navyše i zima. Ale rozmary počasia ani preplnený rýchlik z Bratislavy nás už nemohli zastaviť.
Do Vrútok sme dorazili na čas, a ihneď po zoskupení sa, sme vyrazili podchodom smerom do ŽOS-ky. Po úvodných formalitách v zasadacej miestnosti spoločnosti sme sa konečne vydali do výrobných hál. Počas prehliadky priestorov sme videli skoro všetky pracoviská podniku, v ktorých sa uskutočňuje výroba nových, i modernizácie a opravy železničných koľajových vozidiel. ŽOS-ka v súčasnosti pokračuje v projekte modernizácie a opráv osobných vozňov pre ZSSK a.s., a v opravách motorových a najmä elektrických rušňov všetkých napäťových sústav. Novinkou je výroba úplne nových vozňov pre ZSSK a.s. radu Bmpeer, a výroba riadiacich a vložených osobných vozňov pre rakúsku úzkokoľajnú dráhu. Keďže v celom areáli podniku je zakázané fotografovať, urobili sme si spoločnú fotografiu aspoň pred bránou…
Po opustení priestorov ŽOS-ky, sa časť našej výpravy pobrala domov, a ostatok sa odobral na malú návštevu Výhrevne Vrútky. Už pri bráne nás privítal Ing. Nagy, ktorý nás už čakal, oblečený vo vhodnom oblečení na rozdiel od nás – v montérkach. Ako prvé sme si prezreli jedinečný stroj našich tratí – ventilovku 431.014, ktorá by sa mala vo výhľade siedmych rokov dostať do prevádzkového stavu. Veď i pán Nagy nám urobil lukratívnu ponuku, zúčastniť sa na jej znovuzrodení. Potom nasledovala prehliadka najmodernejšieho a podľa mňa i najkrajšieho stroja našich koľají Štokra 556.036, doplnená obsiahlym výkladom. Od Sergeja T679.1168 sa nám dlho nedarilo odtrhnúť predsde a nakoniec sa nepodarilo nájsť kľúče, takže sme pokračovali v prehliadke ďalších exponátov. Keďže sme však mali málo času na prezeranie, presunuli sme sa ešte do haly, kde sa skrýval Anton 486.007, ktorého by mali na budúci týždeň skúšobne zakúriť po oprave parného stroja a odskúšať vymenené ložiská. Ďalej sa v hale skrývali ešte 310.433, 433.0 a Šlachtičná 475.0. Hoci sme mali o čom rozprávať a čo obzerať, čas nás tlačil, a tak sme sa museli rozlúčiť z Ing. Nagyom i Výhrevňou a jej exponátmi, a kráčali sme si to na stanicu.
Čo však čert nechcel, rýchlik tým pomalším z nás utiekol priamo pred nosom, a tak sme nechtiac získané dve hodiny času navyše strávili v reštaurácií…
Bc. Martin Horňák, foto Ing. Michal Tunega & Stanislav Solánský
