Pomaly sa nám končil letný semester, a tak som v klube i mimo neho prezentoval dlho uvažovaný návrh navštíviť Čiernohrosnkú železnicu v Čiernom Balogu, umožniť tak spoznať opäť ďalším ľuďom krásu stredného Slovenska. Po počiatočnom návale účastníkov sme však napokon zostali iba štyria – náš predseda Maťo, ja, Bystro a Standa, a tak sme v piatok skoro ráno vyrazili na cestu, ako inak vlakom.
V Banskej Bystrici sme pribrali nášho predsedu a tak sme v plnom počte sadli na ďalší vlak do Brezna. Ako správni železničiari sme si nechali priamo pred nosom ujsť autobus na Balog, no naštastie dlho netrvalo a išiel ďalší. A tak sme konečne o jedenástej dorazili do cieľa. Po privítaní sa, ubytovaní a nákupe nevyhnutných tekutých a ostatných potravín sme sa pomaličky zapojili do práce, ktorú nám nadelil strojmajster Maťo – vyrobiť novú sedačku pre Lienku TU24.901, na ktorej sa práve menil zadný trakčný motor. Pri práci (a vození sa na ručnej drezíne) nám rýchlo ubehol čas a tak s príchodom večera sa rozložil oheň na plošinovom vozni špeciálnej stavby radu Gril/u a večera nenechala na seba dlho čakať. Dobre najedený i napojený pivkom sme sa napokon uložili k spánku, pretože nás čakal ďalší deň.
Zobudili sme sa do upršaného rána, a tak plánovaný výjazd na trať pre drevo sa nekonal, preto bolo treba vymyslieť niečo iné na prácu. Strojmajster Maťo po dlhšom rozmýšľaní napokon nakázal vyrobiť oceľové rámiky na okná špeciálneho vozidla – Hasičov čHž a tak sme sa zabávali s flexami. Ale nie dlho pretože bola sobota, a hral sa hokej – dôležitý zápas Slovensko – Česko, a tak utíchli pracovné nástroje. Akoby nestačilo napätie pred zápasom, drezína Š1202, ktorá vozila cestujúcich na trati do Chvatimechu, dorazila pri svojej poslednej jazde na Balog s horiacou zadnou nápravou, a aby to nebolo málo plameň horel priamo nad nádržou s benzínom a plynom. A tak v malom zmätku sme započali urýchlene hasiť. Požiar sa podarilo vďaka pohotovosti Strojmastra Maťa a natiahnutej hadici z vodovodu, s ktorou sme si napúšťali staničný bazén. Príčinou vzniku požiaru bola zakúsnutá brzda a nápravové ložisko, ktoré zohrialy obloženie natoľko, že začalo horieť. Ako som už spomenul napúšťal sa staničný bazén – ide o bývalý banský výsypný vozík, pod ktorým sme zakúrili a za dve hodinky, bola voda tak akurát zohriata na kúpanie sa. Samozrejme, že k tomu nemohlo chýbať pivko, no a po kúpaní dobrá večera.
Prebudenie v nedeľu bolo opäť upršané, dostali sme za úlohu demontovať nevhodné spriahlá z Hasičov, a po dobrom obede sme sa ešte stihli previesť vlakom do Vydrovskej doliny. No bol už čas pomaly sa pobaliť a pobrať sa ako inak – vlakom domov. Najprv motorákom M21.oo4 do Chvatimechu, potom osobákom do Banskej Bystrice, odtiaľ zasa osobákom do Vrútok. Tam sa však stala drobná chybyčka a ja spolu s Bystrom sme nastúpili do iného rýchlika, a tak sme museli vystúpiť už v Trenčíne, odtiaľ osobákom do Nového Mesta nad Váhom, kde na mňa už čakala „Tonča“ 810.378 a Bystro si počkal na R612 Váh. Takto teda cestujú domov správny železničiari.
Takto sme teda strávili posledný víkend letného semestra. Až na to upršané počasie a menšiu účasť, ako som dúfal, si myslím, že náš výlet dopadol dobre. Chcel by som vysloviť návrh, aby sme organizovali výjazdy na Balog aj do budúcna a vo väčšom počte účastníkov, pretože sa dá zažiť veľa veselých a pekných zážitkov, v peknom prostredí stredoslovenských hôr, na rozchode 760mm…
Bc. Martin Horňák, foto autor & Stanislav Solánský
