Dve hodiny, pätnásť minút…je skoré ráno… Zvoní budík, hoci som ešte ani poriadne nezaspal, už musím vstávať! Márne budím predsedu, ten sa iba otočí a spí ďalej, tak idem zobudiť Standu, ten našťastie po chvíli cieleného budenia prerušuje svoje sny. Napokon sa mi darí zobudiť i predsedu. Balíme všetko potrebné do batohov. A prečo to všetko? No veď nás čaká dlhá cesta na východ Slovenska, do Čiernej nad Tisou!
V poslednej minúte stanoveného času vychádzame von pred blok, kde už netrpezlivo čaká skupinka ďalších účastníkov dnešnej exkurzie. Po menšom čakaní sme konečne v postačujúcom počte a tak vyrážame smer železničná stanica. Tu sa náš počet zvyšuje o ďalších účastníkov, a nastupujeme do R423 Cassovia, kde podľa očakávania, naše kupé okupujú občania tmavšej pleti, ktorí zrejme pod vplyvom alkoholických nápojov spočiatku odmietajú svoje miesta opustiť. Avšak po pohrození ŽP, sa s veľkým frľaním (neviem presne o čom medzi sebou diskutovali) sťahujú seba i príručnú batožinu do vedľajších kupé. Hoci sme práve prišli z vonku, otvárame všetky okná, pretože odér, ktorý po sebe zanechali naši spoluobčania bol mierne nedýchateľný. Po chvíľke intenzívneho náporového vetrania vplyvom jazdy vlaku sa situáciu s kyslíkom podarilo stabilizovať, a takisto i naše ospalé telá uviesť do stavu hybernácie. Ani sme sa nenazdali a po tri a pol hodinovej ceste sme zrazu precitli v opare zahalených Košiciach, kde sme po malej pauzičke prestúpili azda na najdlhší rýchlik ZSSK R8 Dukla, a uháňali (hoci niektorí ešte stále zasnení) vpred – smer Východ, ako za starých čias! Čierna nad Tisou nás privítala hmlou a zimou, naštastie sme sa ihneď presunuli do zasadacej miestonosti, kde nás zamestnanci ZSCS uviedli prezentáciou Východoslovenských prekladísk. Následne sme sa pomaly pobrali von, kde na nás už čakal síce autobus, ale aspoň sa na jeho boku vynímalo logo ZSCS.
Nasledovala krátka približovacia jazda k priestorom Drahstavu, ako som vyčítal v klube z mapy žst. Čierna nad Tisou. Po výstupe z autobusu nás čakal krátky ale za to poriadne blátivý pochod k jazykovej rampe II. Tu sme si mohli názorne prezrieť, ako sa využívajú portálové mostové žeriavy a lopatové rýpadla pri prekládke sypkých substrátov ale i kusových zásielok z vozňov širokého rozchodu do našich normálne rozchodných. Po obsiahlom výklade z úst našich sprievodcov i priamo zamestnancov zo smeny, sme sa opäť mierne podmáčanou a blatovou cestou pobrali do velimu rozmrazovne vozňov širokého rozchodu. Tu sme boli oboznámení s prevádzkou tohto ojedinelého zariadenia, ktoré hoci pred pár rokmi prešlo komplexnou rekonštrukciou, ako sme mohli vidieť v tuneli rozmrazovne práve prebiehali rekonštrukčné práce. Po nahliadnutí do rozmrazovne sme ešte navštívili dielne údržby manipulačných zariadení prekladiska, no a znova sme nastúpili do autobusu, aby sme sa vydali na cestu do preväzovne podvozkov v železničnej stanici Maťovce.
Cesta nám ubiehala pomerne rýchlo, pretože naše klubové osadenstvo sa v zadnej časti autobusu výborne zabávalo, najmä z prispenia nášho predsedu a Bystríka. A tak sme sa znova súkali z autobusu von, aby sme mohli uzrieť ako sa to vlastne tie vozne preväzujú. Pri našom príchode už boli v hale prichystané 4 vozne na zdvihákoch, ktoré zamestanaci Carga pred našimi zvedavými očami previazali zo širokého rozchodu na normálny. Na spiatočnej ceste vládla v autobuse opäť výborná nálada. Urobili sme si ešte poslednú zastávku našej exkurzie v Terminály kombinovanej dopravy v Dobrej, ktorý je hoc najväčší na Slovensku, vôbec sa nevyužíva na svoj účel, čo je jeden z dôkazov ako veľmi je podporovaná kombinovaná doprava na Slovensku.
Po príchode do Čiernej, na nás čakala ešte jedna vnútroklubová záležitosť na vybavenie, a tak sme zvolali všetkých klubových účastníkov na nástupište, kde sme slávnostne odovzdali nášmu čestnému členovi Standovi čestný diplom KPŽŽU a 0,2l fľašku Žilinskej Kluboviny. Po odbavení oficialít, sme konečne poriadne vyhladnutí zasadli k spoločným lavičkám a započali s konzumáciou vytúženého neskorého obeda. Len čo sme do seba prehltli posledné sústo bolo treba už pomaly nastupovať do panťáku smer Košice.
Ako som už spomínal, v autobuse bola vynikajúca nálada, tá nám vydržala i v osobáku do Košíc a dokonca i počas cesty v IC 500 do Žiliny… Inu keď sa stretne kvalitný kolektív, ako je ten náš je o zábavu vždy postarané. Vrelo dúfam, že ďalšie podobné akcie plné smiechu ale i poučenia nás ešte len čakajú a bude ich ešte veľa…
Bc. Martin Horňák; foto: autor, Miroslava Gorčáková, Martin Kmeťo & Bystrík Strečanský
