Katedra železničnej dopravy (KŽD) Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov (FPEDaS) Žilinskej univerzity v Žiline (ŽU) usporiadala dňa 28.03.2008 už po druhý krát v akademickom roku 2007/2008 Deň otvorených dverí. Súčasťou tejto akcie mala byť aj ukážka riadenia železničnej dopravy na modelovej železnici a s tým spojená obsluha rôznych typov staničných a traťových zabezpečovacích zariadení (takzvaná točenica) spojená s prezentáciou školy formou premietaného dokumentu. To všetko v Dopravnom Laboratóriu KŽD, pre všetkých zúčastnených a za pomoci vedenia, doktorandov, študentov a členov KPŽ ŽU. A tak sa aj stalo… Poďme ale poporiadku.
Dňa 26.marca sa na pravidelnej klubovej schôdzi ešte posledný krát potvrdila účasť členov na Dni otvorených dverí (DOD) a zosumarizovala sa tak celková posila, ktorá spolupracovala na DOD v Dopravnom laboratóriu. Rozdelili sa úlohy a potom sa už len netrpezlivo čakalo na dlho očakávaný deň.
Je 28.marca, okolo 7:30 a my sa postupne budíme z hlbokého spánku a pomaly prehovárame telá k nejakej užitočnej činnosti. S oveľa väčším elánom sa nám vstáva do nového dňa, keď vieme, čo nás čaká. Po spáchaní hygieny sa rozhodujeme, čo ďalej, obliekame klubové tričká, schádzame sa na izbách a hurá, ideme budiť predsedu. Ten už však na naše nemilé prekvapenie očakáva hroziaci budíček s úsmevom na tvári, čajom v ruke a v posede so spolubývajúcim Miškom na balkóne. Trošku sme od nedočkavosti postepovali v jeho izbe, spravili pár plnohodnotných záberov na typický železničiarsky vankúš a do školy sme sa pobrali o niečo skôr, ako bolo plánované, ak by bolo náhodou treba niečo zariadiť alebo pomôcť.
Cesta nám ubiehala rýchlejšie ako obvykle, s humorom, za slnečného počasia a s úsmevom na tvári sme prišli do budovy NF na fakulte PEDaS. Hneď na vrátnici sme postretali prvých zmätených návštevníkov, ktorých sme posielali do bufetu a do auly, kde mal DOD vlastne začať. Pomaly sme sa všetci poschádzali pred vchodom do Dopravného laboratória a tak sme postupne zaujali svoje miesta v staniciach, v ktorých sme mali obsluhovať staničné zab.zar. a riadiť dopravu na modelovej železnici počas celej prítomnosti návštevníkov a záujemcov o štúdium na našej fakulte. Pomohli sme s poslednými prípravami na premietanie, pripravili sme na svoje miesto prospekty o škole a vyriešili posledný menší chaos v rozmiestnení ľudí v staniciach a mohlo sa začať.
Je 10:00, v miestnosti NG01 sa práve začal DOD a my sme so zvolením Bc. Lumíra Pečeného, našej morálnej, vedomostnej a všeobecnej podpory v laboratóriu, začali s riadením dopravy na okruhu modelovej železnice v rámci dodržania grafikonu a vyhnutiu sa prípadným ďalším problémom s obehmi súprav po príchode návštevníkov do laboratória. Atmosféra bola naozaj pokojná a tak sa nám pracovalo v skutku skvelo. Nie však po celý čas, ale to nie je predmetom tohto článku.
Približne už o pol hodinu sa začalo laboratórium napĺňať a my všetci sme boli milo prekvapený, koľko ľudí sa aj na našu spoluprácu prišlo pozrieť. Všetko bežalo podľa plánu a tak sme mali počas dopravného pokoja chvíľku pre seba, na fotenie, vysvetľovanie prípadných otázok, radenie medzi sebou o ďalších postupoch a podobne. Počas dvojhodinového grafikonu sa v každej stanici vystriedalo niekoľko početných skupín, ktoré dostali stručný, ale odborný výklad o obsluhe zabezpečovacích zariadení v jednotlivých staniciach a získali tak čiastočný nadhľad na to, čo ich prípadne čaká ak sa rozhodnú študovať železničnú dopravu na fakulte PEDaS. A my pevne veríme, že sme urobili dobrý dojem a že sa všetkým páčilo a my si takúto akciu budeme môcť niekedy zopakovať.
Dve hodiny ubehli rýchlo, nik z nás sa ani nenazdal a my sme sa dostali k záveru našej práce v laboratóriu a tým aj ku koncu DOD pre KŽD. Aj napriek stále prichádzajúcim záujemcom sme museli z neuverejniteľných dôvodov naše pôsobenie v laboratóriu skončiť podľa grafikonu, platného na 2 hodiny. A tak sme sa poobzerali, či netreba s niečím pomôcť, pobrali si zo staníc svoje osobné veci, rozlúčili sa a pobrali sme sa každý svojou cestou. Niektorí mali čas a dopriali si po usilovnej práci chutný obed v menze, niektorí sa ponáhľali aby stihli spoje domov. Všetci mali za sebou úžasnú skúsenosť a a budeme mať na čo spomínať. Hlavné je, aby sa akcie tohto typu, ale v pokojnom duchu, opäť vrátili do laboratória, aj keby sme si mali nejaký ten rôčik ešte počkať.
Martin Halás, foto: autor & Peter Šoltýs
