Práve sme sa pripravovali poniektorí na štátnice, iní už na skúšky, keď tu zrazu nám napísal na klubové fórum pán inžinier, vtedy ešte bakalár, misko.tunega, že potrebujú do Výhrevne Vrútky výpomoc, presnejšie sprievodcov, keďže sa blížila akcia k MDD pod názvom Železnica pre deti, organizovaná spoločnosťami ŽSR a ZSSK Cargo. Takáto ponuka sa dlho neodmieta, a tak po pár dňoch sa nás Miškovi nahlásilo viac než dosť. Mne sa podarilo zverbovať i kolegov múzejníkov zo Starej Turej. Dni pomaly ubiehali spolu s predsedom sme úspešne prekonali obávané štátne skúšky, a tak nám neostávalo nič iné ako sa už len tešiť na akciu do Vrútok, pretože tá sa nezadržateľne blížila. Po príchode zo školy som sa dlho doma neohrial, pretože hneď na druhý deň už bolo treba ísť do Vrútok, aby sme mohli byť v sobotu skoro ráno pohotoví do služby.
Pri našom príchode s Vildom, v podvečerných hodinách do priestorov Výhrevne sme ihneď vyťahovali fotoaparáty, pretože svetla rýchlo ubúdalo a navyše sa na hranici depa začali zbiehať zaujímavé vozidlá – Albatros 498.o22 spolu so súpravou z Prahy v doprovode požiarneho vlaku a Nemka Ty2-911 so súpravou s Poľska. V priestoroch depa Vrútky sa samozrejme nachádzali i ostatné stroje, ktoré sme chceli rýchlo zvečniť a preto nebolo ani času kedy sa poriadne najesť.
Napokon, keď už i svetla ubudlo natoľko, že sa nedalo fotografovať z ruky, usadli sme spoločne klubisti a múzejníci štýlovo na vozni Res k pivu, pretože nás ešte čakala porada ohľadom sobotnajších jázd a našej spoluúčasti na ich zabezpečení. Napokon tesne pred polnocou sme dostali potrebné informácie a cestovné lístky, a tak sme sa mohli spokojne uložiť ku krátkemu spánku, pretože nástup ku vlakom sme mali už o 4:45.
Ani som sa nenazdal a už zvonil budík, už je ráno, ešte so zalepenými očami rýchle obliekam uniformu a spolu s kolegami vyliezame ešte trocha ospalí z nášho vkusného ubytovacieho vozňa. Na hranici depa už stojí súprava do Čadce E499.o47 + 5 historických vozňov + 498.o22. Za ňou už sa pomaly chystá i súprava do Liptovského Mikuláša v zložení 140 001 + Ra + Calm + 486.oo7 + 6 osobných vozňov ZSSK. Nie je však čas na dlhé postávanie, nastupujem spolu s Vildom a Tomášom do súpravy a už si nás berú do Vrútockej osobnej stanice. Ostatok predseda, Mirka, Bystro, Tadeáš, Maťo a Mišo odchádzajú do Mikuláša.
Na osobnej stanici prichádza zvyšok našej vlakovej čaty, pani vlakvedúca a sprievodkyňa od ZSSK a tak sme kompletný a po skúške brzdy odchádzame. Cesta ubieha rýchlo a tak čoskoro už Tomáš brzdí pred vchodovým návestidlom do Čadce, kde pristavujeme súpravu priamo k budove stanice. Počas hodinového pobytu stíhame malé raňajky, kávu na prebudenie a popredať lístky cestujúcim. Je 8:10 a výpravca nás podľa GVD vyháňa zo stanice. Po ceste do Žiliny zastavujeme v Krásne nad Kysucou a Kysuckom Novom Meste, kde pristupujú ďalší ľudia do súpravy. V Žiline rezignujeme na predávanie lístkov pri nástupe do vlaku, pretože objem cestujúcej verejnosti je nezvládnuteľný a tak spolu s Vildom spríjemňujeme cestujúcim jazdu pri predávaní a kontrole lístkov. Zastavujeme ešte vo Varíne a vo Vrútkach na osobnej stanici aby sme napokon mohli ukončiť našu jazdu na Vrútockej nákladnej stanici tesne po príchode vlaku z Liptovského Mikuláša.
Pán predseda doplnil: Čata vlaku do Liptovského Mikuláša sa trocha zmätene nakoniec dostavila na čas do vozňa, v ktorom sa presunula na miesto určenia. Cesta ubehla rýchlo vďaka sledovaniu vychádzajúceho slnka a sledovania krajinky, ktorou aspoň predseda tak často necestuje. Po príchode do Mikuláša sme sa pobavili na Bystríkovom vystrašenom pohľade, keď dosť akútne hľadal sociálne zariadenie. Skontaktovali sme sa s vlakvedúcim a sprievodkyňou, ktorí boli radi, že sa dnes veľmi nenabehajú, a tak sme sa dohodli čo a ako máme robiť. Cesta do Vrútok začínala kúsok hekticky, kým sme sa zabehali, ale ako sa kilometre míňali my sme naberali prax, istotu a zároveň nám bolo i ľúto, že je to taká krátka vzdialenosť. Predsa len takáto možnosť predaj lístkov v historickom vlaku pri príležitosti MMD sa nenaskytuje každý deň. Cestou sme pozažívali pár úsmevných udalostí na ktoré budeme s úsmevom spomínať.
Po kontrole súpravy na Vrútockej nákladnej stanici vystupujeme, ako správni sprievodcovia ovešaní kabelami, unavení a hladní z vlaku a neodkladne smerujeme do občerstvovacieho vozňa, kde na nás už čakajú zaslúžené raňajky. Nemáme však veľa času, pretože v pláne je naháňačka za nákladným vlakov vedeným Ty2-911 a 556.o36, a tak po rýchlych raňajkách zahadzujem do ubytovacieho vozňa brigadírku a všetko ostatné nepotrebné a v uniforme a s fotoaparátom sadám nečakane spolu s Tomášom do auta prednostu žst. Varín a po rýchlom prejazde Martina uháňame najprv do Koštian nad Turcom a Príboviec, kde robíme prvé fotky. V Diviakoch nás pán prednosta musel opustiť a tak sa tlačíme piati vo Favorite nášho kamaráta, návestného majstra, Dušana z Revúcej, v ktorom uháňame k viaduktu za Štubňou. Cvakajú uzávierky a my sa ponáhľame ďalej do Harmanca, kde stíhame iba prejazd požiarneho vlaku s T679.o19 a T679.1168, a v motoreste pod stanicou občerstvenie v podobe kofoly. Presúvame sa do Uľanky, kde práve manipulák obsluhuje miestnu vlečku SHP Harmanec. Treba nám vyplniť čakanie na paru, a tak si tu fotíme Zr1841 Strečno vedený 754 003 a motorový rýchlik vedený zvolenským Pomarančom T678.012. Po krátkom rozhodovaní sa takticky presúvame do Čremošného, kde čakáme na parný náklad, ktorý po krátkom pobyte pokračuje do Vrútok, za ním na odhlášku prichádza i požiarny vlak. Po nich sa do stanice dovalil i 2000 tonový náklad od Bystrice vedený dvojicou Veľkých somárov a na postrku s dvojicou Malých somárov. Slnko už dávnejšie zastreli oblaky a keďže čas postúpil začalo sa v doline stmievať a tak sme naskákali do auta a odfrčali do Vrútok, kde na nás hladných a vyčerpaných čakal obed s večerou.
Po večernej očiste sme dali hlavy dokopy, spočítali utŕžené financie z predaja lístkov z oboch vlakov, odovzdali tržbu a nafasovali nové lístky na nedeľnú jazdu do Kremnice. Ja značne unavený som uľahol k spánku, aby som mohol spolu s ostatnými opäť ráno vstávať do služby. Keďže sme odchádzali do Kremnice až o pol desiatej stíhali sme ešte raňajky v depe, ktoré sme skoro nestihli ale všetko dobre dopadlo a 8:40 sme opúšťali priestory depa v súprave 475.196 + 498.022 + historické vozne smer Vrútky osobná stanica, kde sme opäť pribrali vlakvedúceho a sprievodkyňu od ZSSK a po nastúpení cestujúcich sme mohli vyraziť o 9:30 smer Kremnica.
Podľa GVD sme dorazili o 10:30 do Hornej Štubne, kde sa naše dva smädné stroje napojili z miestneho vodného žeriava, kde sme mali stretnutie s vlakom z Prievidze vedeným Ušatou 464.oo1. Tu nás dostihol i požiarny vlak, dnes vedený strojom z Popradu, Pilštykom T466.o254.
Po príchode do Kremnice sa cestujúci z vlaku rozpŕchli po stanici a do mesta a tak sme sa celá vlaková čata posilnili v miestnom bufete kofolou. Bez spoločnej fotky vlakovej čaty by to nešlo, a keďže o fotografov nebolo na tejto akcií núdza, jednu sme si na pamiatku spravili na ochodze Šľachtičnej. Času do odchodu času bolo dosť, preto sme sa rozhodli pre vychádzku do mesta, veď Kremnica má čo ukázať. Po prehliadke historického centra sme posilnený zmrzlinou fučali do prudkého kopca na stanicu, aby nás nebodaj vlak neodbehol =)
To sme však ešte netušili čo nás čaká pri jazde cez jeden z Kremnických tunelov. Pri výjazde z jedného z nich sa na poslednom vozni súpravy odtrhla hadica priebežnej brzdy. Nemusím písať čo to znamená, najhoršie na vzniknutej situácií bolo, že tri vozne súpravy zostali stáť v zadymenom tuneli navyše bez osvetlenia. Osádka rušňov márne hľadala v domnienke o strhnutej záchrannej brzde otvorenú záklopku. Vtedy už náš Tomáš v zadymenom tuneli našiel príčinu zastavenia podľa výpovede cestujúcich medzi poslednými dvoma vozňami – odtrhnutú hadicu. Spolu členom rušňovej čaty sa im podarilo napokon prepojiť hadice priebežného potrubia aby mohlo byť toto urýchlene naplnené vzduchom a vozne vytiahnuté z tunela. Našťastie cestujúci ani personál neutrpel počas tejto udalosti vážnu ujmu, a tak sme mohli s meškaním pokračovať v jazde do Vrútok. Po vystúpení cestujúcich na osobnej stanici, sme prestavili súpravu do depa, kde sme s radosťou usadli k stolu k obedu. Po osviežení pivkom sme sa odobrali na očistu, najmä Tomáš, ktorý smrkal popol a sadze ešte týždeň po akcií.
Napokon sme sa podvečer zbalili a opustili bránu Výhrevne Vrútky s kopcom dobrých zážitkov a obohatený skúsenosťami z prevádzky a pobrali sa už v civile na vlak domov.
Na záver by som sa za celý kolektív KPŽ ŽU ako i ŽMST rád poďakoval Výhrevni Vrútky a jej členom za to, že nám umožnili stráviť tieto dni v ich službách, bolo to prínosnom pre nás a dúfam, že i pre organizáciu, a myslím, že hovorím za všetkých zúčastnených, že v prípade potreby sa opäť radi zúčastníme na zabezpečovaní podobných akcií.
Bc. Martin Horňák; foto: Antalík D., autor, Kmeťo M., Matuška V., Melicher M. & Šoltýs P.
