Stalo sa to už pomaly akosi zvykom, každoročne v zimnom semestri. Nemusím sa veľmi rozpisovať o čo ide. Ale predsa len pre menej zainteresovaných, už 4tým rokom pravideľne organizujeme návštevu dopravnej sály na SOUŽ v Trenčíne Zlatovciach. Aby som však uviedol na správnu mieru názov inštitúcie, od tohto školského roka sa škola premenovala na Dopravnú akadémiu v Trenčíne, ako je možné napokon vidieť aj na jednej z fotografií. Tento rok som celú akciu zorganizoval v celku malom časovom rozsahu, jednoducho padol termín na schôdzi a stačilo vymeniť pár e-m@ilov s pani majsterkou odborného výcviku, a celá akcia bola dohodnutá. Počet prihlásených členov ma v prvopočiatkoch veľmi potešil.
Keď som v chladné piatkové ráno vystúpil ešte trocha ospalý z osobného vlaku v Zlatovciach potešil ma pohľad na Bystríka a Kmeťa. Už sme boli traja, po štvrťhodinke dorazil i osobný vlak z Trenčína, v ktorom sa priviezol zvyšok našej zostavy. Pani majsterka nás už vo dverách privítala ako sa patrí s úsmevom – na rozdiel od Žiliny. Po tom čo sme si odložili veci, ma ako „domáceho“ poverila pani majsterka, aby som ostatných oboznámil so zariadeniami a ich základnou obsluhou. Chlapci sa potom rozdelili do staníc, a začali pomaly púšťať vlaky. Poniektorí ešte potrebovali čo to vysvetliť, ale všetky problémy sa podarilo odstrániť.
Ako chlapci obsluhovali, ja som skúšal sprevázdkovať telefónne spojenie, to však na môj údiv bohvieako nechcelo spolupracovať. A tak som šiel s týmto problémom za pani majsterkou. Tá mi s úsmevom povedala, že telefóny sa už nepoužívajú, veď majú Elektornický dopravný denník. Na túto skutočnosť som akosi pozabudol, veď u nás ho nemáme, tak nemôžme ani vedieť aké to je, používať EDD. A tak sme sa museli uskromniť iba s pohšadom na monitory staničných PC, na ktorých sa zobrazujú čísla vlakov v obvode stanice.
Mne to však nedalo a počas prestávky som požiadal aby mi niekto vysvetlil ako sa s EDD narába, aspoň základnú obsluhu. Táto je v celku jednoduchá a program sám užívateľa navádza na postupné zadávanie potrebných údajov o vlaku
Každý kto niekedy zavíta do dopravnej sály tejto školy musí obdivovať i jej modelové koľajisko, ktoré je ovládané prostredníctvom zab. zar. JOP ESA 11, ktoré je však už dlhšie mimo činnosť, pre poruchu PC. To nám však nebránilo aspoň trocha popreháňať vláčiky po koľajisku, aj keď jazdné cesty neboli zabezpečené. To viedlo k niekoľkým drobným kolíziám a vykoľajeniam, tie však boli naozaj iba malého rozsahu.
Keď s odstupom času zhodnotím našu návštevu, myslím si, že bola opäť raz prínosom pre jej účastníkov, a dobrou investíciou, čo sa týka osvojenia si vedomostí z riadenia železničnej prevádzky, aj keď sa vyskytli poruchy a nesprávnosti v obsluhe, ktoré však nepriamo spôsobila neznalosť miestnych pomerov, a dovolím si povedať drobná nedokonalosť zariadenia, ktorým škola disponuje. Bol to ale, myslím si, rozhodne dobre strávený piatok, kto sa nezúčastnil môže v kútiku duše ľutovať. Rád však budem do budúcna vybavovať v prípade záujmu ďalšiu podobnú akciu.
Bc. Martin Horňák; foto autor
