Dňa 25.10.2010 za sychravého studeného počasia sa skalní členovia KPŽ ŽU vydali na dlho očakávanú plánovanú exkurziu rozostavanej zriaďovacej stanice Žilina-Teplička, ktorej ukončenie je naplánované na tento rok (2011).
Za sprostredkovanie obrovského zážitku patrí veľká vďaka nášmu dozoru, externému členovi klubu a do tretice zamestnancovi GJW Praha v jednej osobe, Ing. Petrovi Badovi.
Predpoveď počasia už pár dní pred uskutočnením exkurzie neveštila nič dobré, a tak sa aj stalo. Zobudili sme sa do vlhkého a chladného sychravého počasia. Odchod z intrákov bol naplánovaný na ôsmu hodinu rannú. Dovtedy sme sa ešte mohli slobodne rozhodnúť, či sme ochotní moknúť niekoľko hodín v teréne „zriaďovačky“. Nebolo nad čím premýšľať, stanovisko bolo jednoznačné, ideme aj keby sekery padali …
Presunuli sme sa teda do ŽST Varín, kde nás už očakával prednosta stanice Ing. Ľuboš Polakovič. Po vykonaní krátkeho školenia BOZP a formálnych podpisovačiek sme sa uistili, či každý člen výpravy má správnu obuv, ochrannú prilbu a reflexnú vestu. Následne sme sa spolu s prednostom stanice Varín presunuli na stavenisko, konkrétne do súčasnej stavadlovej veže medzi tranzitnou skupinou a budúcou vchodovou skupinou koľají. Tam sa naše putovanie v teple a suchu gumokolesových tátošov končí.
Na veži sme mali možnosť (niektorí znovu) pozrieť si chátrajúce panely reléového zabezpečovacieho zariadenia, ktorým sa mala riadiť všetka činnosť bývalej nedostavanej zriaďovacej stanice. Žiaľ, osud to zariadil inak. Zvedavci ešte zbombardovali prednostu a výpravcu zopár otázkami, fotografi urobili pár záberov a pobrali sme sa do „krutej“ reality.
Pohľad zo stavadlovej veže na východné zhlavie budúcej vchodovej skupiny koľají, zaústené do spojovacej koľaje A1 a ŽST Varín
Postupne sme sa teda presúvali v neutešenom počasí po okraji vchodovej skupiny smerom k zvážnemu pahorku za neustáleho výkladu nášho sprevádzajúceho odborného dozoru, Peťa. Stavebný ruch nebol príliš mohutný ako sme očakávali, na vchodovej skupine prebiehala striedma montáž brán trolejového vedenia a sypanie štrku z výsypných vozňov do koľajiska pre budúce štrkové lôžko.
Po príchode na zvážny pahorok sa nám naskytol vytúžený pohľad. Z najvyššie položeného miesta (mimo spojovacích koľají na násypoch) sme teda mali možnosť uzrieť koľajisko smerovej skupiny koľají (časť bývalej plánovanej stavby po dokončení všetkých etáp výstavby), teda jeho súčasnú a „zatiaľ“ aj konečnú podobu. V tejto skupine neprebiehala žiadna stavebná činnosť, a tak sme sa pomaly presúvali smerom k odchodovej skupine koľají, pričom sme sa dostali aj do tesnej blízkosti vtedy ešte nepodbitej novej spojovacej koľaje B12 do vchodovej skupiny koľají (tesne pod spojovacou koľajou C2 na násype). Približne v strede dĺžky smerových koľají sme natrafili na prvé ukotvené stĺpy trolejového vedenia, ktoré pokračovali na koniec smerovej skupiny koľají až do odchodovej skupiny, z čoho sme ihneď usúdili, že zatrolejovaná ostane iba časť smerovej skupiny koľají, z ktorej si zrejme budú vyťahovať súpravy do odchodovej skupiny koľají už vlakové HDV elektrickej trakcie (za zmienku stojí, že zvážny pahorok nieje zatrolejovaný, teda posun a rozraďovanie vo vchodovej sústave ako aj stláčanie v smerovej skupine bude vykonávať HDV nezávislej trakcie).
Pohľad spod zvážneho pahorku na smerovú skupinu koľají. V pozadí vidno stĺpy trolejového vedenia plánovanej elektrifikácie zadnej časti skupiny.
Postupne sme sa dostali na koniec smerovej skupiny koľají, kde toho času fyzicky koľaje naozaj končili. Koľajisko odchodovej skupiny koľají ešte položené nebolo, jeho pokládka je plánovaná na jar 2011. Vypočuli sme si pár kurióznych príbehov, ktoré vznikli pri projektovaní a následnej realizácii stavby zhlavia spájajúce smerovú a odchodovú skupinu a pri pohľade na premočený blatistý terén a prebiehajúce zemné práce v odchodovej skupine sme sa otočili a kráčali na začiatok našej výpravy.
Toľko postrehy z jesennej exkurzie v zriaďovacej stanici, veríme, že dokončeniu a spusteniu nebudú stáť v ceste žiadne prekážky a že sa snáď ešte raz na „miesto činu“ pred spustením činnosti zriaďovačky dostaneme.
Ešte raz veľká vďaka Ing. Peťovi Badovi za možnosť ocitnúť sa v zákulisí a jemu, ako aj ostatným členom za silného ducha, vďaka ktorému nás ani zlé počasie neodradilo.
autor: Bc. Martin Halás