Začiatok našej dlho pripravovanej a neistej cesty sa približoval neskutočne rýchlo a nikto nevedel, kto pôjde a kto nie. Keďže exkurzia na zriaďovaciu stanicu vo Viedni bola vyhradená pre študentov 4-ročnika, členovia klubu boli už len doplnením potrebného stavu kapacity voľných miest. A tak každý jeden z nás čakal na odkaz, ktorý mal byť vyvesený na vstupných dverách do klubu. Tento oznam sa tam objavil v pondelok večer a mal pre nás všetkých dobrú správu. Exkurzia sa predsa konala aj pre nás.
Naša cesta sa začala teda 15.4.2009 v skorých ranných hodinách o 03:45 pred blokom VIII. Po stretnutí pred blokom sa naša výprava presúvala do priestorov železničnej stanice v Žiline, kde sme sa pripojili k skupinke starších a skúsenejších spolužiakov ŽU a pedagogického zboru. Na stanici sme netrpezlivo čakali na hlásenie staničného rozhlasu o R 700 Polom, ktorý nás mal v ranných hodinách dopraviť do nášho hlavného mesta. Odchod zo Žiliny sme mali o 4:25, aby sme bez meškania dorazili o 7 hodine aj 9 minúte do Bratislavy. Tu sme nemali veľa času, keďže nás čakala ešte asi 5O kilometrová cesta do hlavného mesta Rakúska Viedne, v autobuse spoločnosti Slovaklines. Cesta autobusom nás vyšla lacnejšie, ako pokračovanie vlakom a mohli sme sa prepraviť priamo na miesto určenia. Ako prvé zastavenie nás čakala zriaďovacia stanica, kde nás privítal pán prednosta, ktorý nám podal prvé informácie o tejto stanici.
Zopár informácií o spomínanej zriaďovacej stanici: stanica ma dĺžku skoro 3 kilometre, v obvode stanice sa nachádzajú 3 stavadlá. Stanica je rozdelená na tri hlavne skupiny: 1. vchodová skupina koľají, v ktorej sú vchodové návestidlá vybavené špeciálnym zariadením, ktoré kontrolujú počet a váhu vozov v prichádzajúcich vlakov. Tieto informácie sa tzv. potrubnou poštou dostávajú na zberne miesto, kde sa tieto vyhodnocujú a porovnávajú sa s vlakovou dokumentáciou. V prípade ak tieto dve informácie spolu nesúhlasia, poverení zamestnanci skontrolujú vlak vozeň po vozni. Ak je všetko v poriadku, vlak si prevezme automaticky vodič, ktorý počítačom posunuje s vlakom smerom k spádovisku a rozraďuje vozne. Po rozradení viacerých vlakov, keď sa na smerovej koľaji nazbiera dostatočný počet vozňov pre vyťaženie vlaku, sa vypíše vlaková dokumentácia. V stanici sa nachádzajú aj kompresorové stanice, ktoré po pripojení tlakových hadíc k ucelenej súprave slúžia na vykonávanie ÚSB. Po skúške brzdy sa pripojí hnacie dráhové vozidlo a vlak je pripravený v odchodovej skupine na ďalšiu jazdu.
Na zriaďovacej stanici sme sa zdržali asi do 10:30, kedy padlo rozhodnutie presunúť sa na ďalšie miesto, ktoré sme mali v pláne navštíviť. Jednalo sa o špeciálne upravené pracovisko pre vykonávanie klimatických a aerodynamických skúšok. Vo firme Rail Tec Arsenal, sme mali možnosť vidieť dva špeciálne tunely (názov pracoviska Vienna Climatic Wind Tunel). V spomínanom zariadení (v tuneloch) sa robia špeciálne testy, pri ktorých je možné vyvinúť teploty od -25 °C do + 50 °C, rôzne silný vietor, dážď i sneh a dokonca i intenzívny slnečný svit. V zariadení sú dva tunely, kratší a dlhší, 100 a 30 metrov. Prednostne sú tunely určené na testovanie dráhových vozidiel, no testujú sa tu i automobily, autobusy, električky a pod. Jedno testovanie trvá približne 2 až 3 týždne podľa rozsahu požadovaných testov. Vo firme sa pracuje nepretržite, okrem vianočných sviatkov, pretože každé prerušenie testov je finančne náročné.
Po prehliadke celého zariadenia sme sa nalodili do nášho veľkého červeného približovadla, a my sme sa odviezli na miesto nášho posledného plánovaného zastavania v centre Viedne. Tu sme sa dočkali očakávaného rozchodu. Každý si našiel cieľ svojho záujmu, niekto sa rozbehol po pamiatkach mesta Viedeň, poniektorí si sadli na dobrú kávičku, a v poslednom rade sa železničiari rozhodli pre návštevu predajní s modelmi. Pre niekoho nestačil výlet na zriaďovaciu stanicu, a tak sa na vlastne riziko vybrali do stanice metra. O 16:00 sme mali zraz na mieste, kde pre nás vyzdvihol autobus, a tak sme sa aj odobrali na cestu späť do Bratislavy. V tu sme mali ešte malú prestávku na zakúpenie občerstvenia a o 18:10 sme nasadli do nášho obľúbeného dopravného prostriedku, na R 703 Turiec, ktorý nás o 20:53 šťastne doviezol do Žiliny.
Keďže príchod do Žiliny bol práve v čase konania nášho pravidelného stretávania sa v klube, po dohode s ostatnými sme si spravili netradične stretnutie v kupé. Dúfajme, že v budúcnosti sa budeme môcť zúčastniť na ďalších vynikajúcich exkurziách.
Peter Macháč & Michal Scheer – úpravy Bc. Martin Horňák, foto Bc. Martin Horňák & Stanislav Solánský